Vo väčšine štartovacích krmív pre prasiatka sa odporúča používať sušenú srvátku. Keďže sa však srvátka prevažne dováža, je drahá, používa sa vo veľkých množstvách, je veľká, rozplývavá a aglomerovaná a ťažko sa skladuje. V stredných a malých krmivárňach a chovoch bude trh viac naklonený výberutvoria vápnikna použitie.
V posledných rokoch sa objavilo mnoho domácich správ o používaní okysľujúcich látok, ako je kyselina citrónová a kyselina fumarová u prasiatok, ktoré môžu výrazne znížiť hnačku spôsobenú zlým trávením krmiva a inhibovať lepru. Môže tiež znížiť úmrtnosť prasiatok a zvýšiť rýchlosť rastu prasiatok.
Na trhu sa používa aj kyselina citrónová, kyselina fumarová atď., ktoré sú však náchylné na rozvlnenie a zhlukovanie. Ich pridávanie vo forme voľných organických kyselín často spôsobuje, že proces výroby krmiva je kyslejší a vážne koroduje zariadenia, čo má za následok zlé miešanie krmiva a nízku praktickú hodnotu.
Mravčan vápenatý sa môže rozkladať pri teplotách nad 400 °C a počas procesu granulácie sa nepoškodí. Prítomnosť stopových množstiev kyseliny mravčej nespôsobí poškodenie výrobného zariadenia. Pridaním do krmiva v neutrálnej forme sa biochemickými účinkami tráviaceho traktu prasiatok po jedle uvoľnia stopové množstvá kyseliny mravčej, čím sa dosiahne účel zníženia hodnoty pH gastrointestinálneho traktu, čím sa podporí rast prospešných baktérií. v tráviacom trakte, a zníženie rizika prasiatok Úloha ochorenia.
Porovnanie mravčanu vápenatého a laktátu vápenatého, ich hodnoty pH vo vode sú 7,2 pre mravčan vápenatý a 6,5~7,0 pre laktát vápenatý. Zdá sa, že laktát vápenatý má lepší výkon ako mravčan vápenatý. V skutočnosti, keď sa laktát vápenatý zvýši na určité množstvo, obmedzí alebo oslabí účinok žalúdočnej kyseliny (kyseliny chlorovodíkovej) a možno pozorovať fenomén prekrmovania prasiatok, zatiaľ čo mravčan vápenatý tento problém nemá.
